Ružové okuliare?

Autor: Matúš Eliaš | 17.1.2011 o 5:37 | (upravené 17.1.2011 o 5:59) Karma článku: 2,12 | Prečítané:  245x

Každý to občas robí. Snažíme sa, aby sa nám svet zdal krajší, aby vyzeral tak, ako chceme aby vyzeral, aj keď je realita iná. Všetci dobre poznáme známe frázy o ružových okuliaroch. Ružový svet je krajší, v ružovom svete nie sú sychravé súmraky, šedé stránky života, ani temné zákutia nočných ulíc.

Prečo to ľudia robia? Možno preto, že nás k tomu tlačí doba. Ľudia sa celé dni ponáhľajú, všade panuje zhon a stres. Dennodenne nás noviny, televízia a internet bombardujú šokujúcimi správami, vraždami, teroristickými útokmi, atentátmi. Sú ružové okuliare spôsob sebaklamu na to, aby sa človek pred tým bránil? Možno áno, veď komu by čosi podobné robilo dobre a pritom by nebol učebnicovým prípadom sociopata? Tak ako každý potrebuje oddych, ako si každý dopraje dovolenku pri mori či na horách, potrebuje aj chvíle, keď ide krutá realita bokom. Bežne unikáme do ríše snov, častokrát to nie je iba v noci. Nemôže byť predsa na tom nič zlé.

Hľadanie krajšieho, prijateľnejšieho sveta tam, kde v skutočnosti nie je, by mohla byť forma pudu sebazáchovy, spôsob na to, aby človek v tomto svete prežil ako-tak bez ujmy. Tento pud je v nás zakódovaný už milióny rokov. Každý tvor na svete sa snaží prežiť použitím všetkých možných prostriedkov. Či už ide o baktériu v horúcej vysychajúcej mláke na chodníku, korisť kľučkujúcu pralesom pred predátorom, alebo "pána tvorstva" na vrchole potravinového reťazca. Ak nechceme, aby nás krutá realita rozdrvila, musíme si ju prispôsobiť. Len málokto si ale uvedomuje, že ľudstvo už dávno nie je odkázané na zákony džungle.

"Zákony džungle a ružové okuliare? Ako to spolu súvisí?"
To by isto napadlo nejednému človeku. Zrejme každému, kto sa práve týmito zákonmi riadi. Každému, kto si ružové sklíčka nasadzuje, keď vidí krivdu páchanú na inom a neozve sa. Keď sám seba presviedča, že človek, do ktorého dvaja holohlaví stokiloví chlapíci kopú si to asi zaslúži a zďaleka sa im vyhne. Keď neverný manžel podľahne primitívnym pudom a v náručí inej ženy snaží sám seba presvedčiť, že nerobí nič zlé.

Bojovať so svetom, s prekážkami je prirodzené. Aj formou sebaklamu. Kde je ale hranica toho, keď chránime sami seba pred svetom a toho, kde práve my tvoríme presne to, pred čím ostatní unikajú? Keď práve my vytvárame ostatným sychravé súmraky nad temnými nočnými ulicami? Keď sa z umierajúcej baktérie v mláke stáva žeravé letné Slnko? Človek si tvorí svet podľa SEBA, zabúda, že on je len súčasťou celého sveta, nie jeho pánom. Častokrát sa snaží mať ho krajší bez ohľadu na následky a bez ohľadu na kohokoľvek iného, okrem seba. A preto je na mieste otázka - Kedy sa z ružových okuliarov stávajú klapky na očiach?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.


Už ste čítali?